Odpoviem rovno, ale neber to prosím ako rýpanie alebo útok. Skôr ako popud.
To, čo si vypísala - tvoje ciele - sú prázdne abstraktné pojmy, racionálne konštrukcie, ktoré sa v kríze rýchlo zosypú. Keby si mala ich skutočný zážitok, už nepotrebuješ kráčať - ak cítiš potrebu cesty nemôžeš poznať cieľ. Vysloviť cieľ, skutočný cieľ, je už pekný magický výkon. Vedie k tomu (k spoznaniu skutočného cieľa) cesta, ktorá sa nedá presne opísať, ale prvým krokom je aspoň chvilkové vymazanie vnímania času... Niekto k tomu potrebuje kritický zážitok, blízkosť smrti a podobne. Niekto nie.
