Re: Re: Re: Re: Re: Morální volba: Já <> Ty
ze dne: 18.8.2000 15:54
poslal: peter
zdravím všetkých, včera som sa vrátil z dovolenky a vidím, že sa tu rozprúdila pekná diskusia.
jTk, v situácii ako si ty teraz som bol pred pár rokmi a vlastne som sa z nej ešet stále nedostal. Rovnako som zažil citové vydieranie. Dôvod je jednoduchý - ak vo vzťahu dvoch ľudí sú výrazné rozdiely v sile osobností jednotlivcov, musí nevyhnutne dôjsť k tomu, že silnejší si pripúta slabšieho. Otázkou je ako bude reagovať slabší. V mojom prípade dochádzalo u partnerky k nervovej labilite ku ktorej sa pridržili ďalšie ososbné problémy čo skončilo jej pobytom na psychiatrii. Práve v tomto období som sa intenzívnejšie zapodieval cvičeniami a všetko to čo sa dialo okolo som vnímal ako môj trest za zvolenú cestu. Pochybnosti vyvrcholili v mojom ukončení praktického cvičenia. Keď som jej navrhoval rozchod, tak jej jediný argument bol, že ma potrebuje a že ja som na vine, resp. že ja som ju k tomu dohnal. Teraz s odstupom času si uvedomujem, že naozaj isty podiel viny naozaj na tom mam, ale skor to vidim v tom, ze som nebol dost tvrdy a ze som to neukoncil ked som mohol "relativne" lahko uskocit. Momentalny stav je taky, ze stale zijeme spolu ale su veci o ktorych sa spolu nedokazeme bavit. Ona to nepochopi a ja jej nechcem ublizovat. Milujem ju tak ako predtym, ale je medzi nami nieco co asi nikdy neprekoname. Vybral som si tuto cestu hoci je mozno tazsia nez kedby som ju opustil a isiel sam. Momentalne "potajomky" pokracujem v cviceni, aj ked sa mi nedari tak ako predtym. Hmm, mam pocit, ze som Ti velmi neporadil. Počúvaj srdce a zvažuj všetky možnosti. Aj keď budeš žiť v rodine s človekom, ktorý nechápe Tvoju cestu neznamená to, že máš z tej cesty zísť. Možno Ťa to naopak utvrdí v Tvojom rozhodnutí a pomôže Ti to prekonať budúce tažkosti. Veď už v starých povestiach/rozprávkach/... práve tá tŕnistá cesta bola tá pravá.
